Otvorená domácnosť

„Open space“, alebo pre tých, ktorí ostali verní slovenčine – otvorené priestory, majú dvojaký účinok. Moderné open space interiéry rozdeľujú svojich návštevníkov na dve skupiny: jedni obdivom híkajú a nasťahovali by sa do nich hoci aj ihneď a navždy, iným sú otvorené priestory nepríjemné a nevydržia v nich dlhšie ako niekoľko hodín. 

Priestor s veľkými oknami a len nevyhnutnými priečkami pôsobí veľkoryso a vzdušne. Pozor však: ak nie sú správne vyriešené niektoré detaily, dobrý pocit aj v skupine nadšencov „voľného“ bývania sa čoskoro vytratí. Starší ľudia alebo rodičia malých detí bývajú často hákliví na nadmerný hluk či prievan, ktorý sa v domácnosti s minimom vnútorných priečok občas vyskytuje. Mladším bezdetným ľuďom podobné veci vôbec neprekážajú. Práve medzi nimi je priaznivcov otvoreného priestoru najviac, hlavne ak majú umelecké cítenie a radi privítajú vo svojom domove aj väčšiu spoločnosť. Niekedy otvorený priestor skôr reprezentuje istý životný štýl, inokedy – napríklad v maličkých bytoch či tesných podkroviach – sa stáva nevyhnutnosťou. V tesnom byte by každá priečka navyše znamenala úplnú miniaturizáciu už aj tak malého priestoru. 

Uvoľniť s mierou

Ak open space ešte len plánujeme a chceme ho poňať naozaj veľkoryso, dajme pozor na to, aby sme to neprehnali. V obrovskom priestore sa zbytočne veľa nachodíme a čo je ešte horšie – budeme musieť upratovať vždy celý priestor. Prípadný neporiadok sa nebude dať ukryť pred zrakmi návštevníkov jednoduchým zavretím dverí.

Otvorené priestory najčastejšie spájajú denné funkcie bytu: predsieň, obývaciu izbu, jedáleň a kuchyňu, niekedy aj pracovňu. Ak je priestor menší, môže byť jeho súčasťou aj spálňa. Ak je však priestor veľký, niektorým ľuďom otvorená spálňa nebude vyhovovať. Prebudí sa v nich podvedomá túžba po bezpečnej nore a v hĺbkach svojho podvedomia budú očakávať útok nepriateľa spoza rohu či odniekiaľ z druhej strany miestnosti, kam ani poriadne nedovidia. Týmto ľuďom sa lepšie spí v klasickej uzavretej izbe. Ak si nie sme istí, ku ktorému typu spáčov patríme, môžeme ponechať priestor otvorený s tým, že ho v prípade potreby bez problémov bude možné dispozične a technicky oddeliť pomocou priečky. Najneskôr to bude celkom isto vtedy, keď pribudne do rodiny dieťa. Rodičia zvyčajne chcú zaistiť nerušený denný aj nočný spánok svojim potomkom i sebe. 

Voľne pridružená kuchyňa

Pri plánovaní open space treba dbať predovšetkým na funkčnosť a na to, aby sa jednotlivé funkčné zóny navzájom nerušili. Z tohto hľadiska je obyčajne najtvrdším orieškom kuchyňa, kde sa varí, pečie, umýva riad, búcha a hrkoce. Umiestnenie kuchyne je v bytových domoch vopred určené tým, kde sa nachádzajú rozvody vody a kanalizácie. Kuchyňu sa neoplatí presúvať na odľahlé miesta. V takom prípade by sa rozvody museli komplikovane ťahať cez viacero stavebných konštrukcií. Radšej dôvtipne vyriešme ten priestor, ktorý máme k dispozícii. V prvom rade si treba zaobstarať naozaj silný, kvalitný a tichý digestor (s odťahom splodín z varenia mimo bytu, nie iba s filtrom). Kolien a redukcií v odťahovej šachte digestora by malo byť čo najmenej, spôsobujú totiž nadmerný hluk, radšej použime flexihadicu. Bez digestora sa okolitý nábytok časom pokryje mastným filmom, čo zaiste nie je ten druh originality interiéru, po ktorom túžime. Čo najmenej decibelov by mal mať nielen digestor, ale aj umývačka riadu a chladnička. Pri kúpe a umiestňovaní spotrebičov treba dať pozor najmä na chladničky s hlučnou výrobou ľadu do nápojov. Práčku do otvorenej kuchyne neumiestňujme. Výrobca síce môže deklarovať tichý chod, nikdy však nezaručí to, že nás nebude vyrušovať odstreďovanie vody z bielizne. 

Priznáte sa ku kuchyni?

Treba rátať s tým, že ak príde nečakaná návšteva, nie vždy stihneme kuchyňu upratať. Praktické je preto schovať aspoň tú časť, kde najčastejšie pracujeme, za plný či sklobetónový podsvietený múrik alebo barový pult. Ak nemáme žiadne tajnosti a nepotrebujeme vzbudzovať pred ostatnými zdanie dokonalosti, kuchyňu od ostatného priestoru stačí oddeliť jedálenským stolom... alebo ju neoddeliť vôbec. Často sa na optické vymedzenie kuchyne používa kuchynský ostrov. Ak sa bude na ňom nachádzať kuchynský drez alebo varná doska, treba myslieť na zhotovenie rozvodov na danom mieste vopred, ešte pred betónovaním podlahy. Najčastejšie pri varení používame plochu medzi drezom a varným centrom. Pri príprave jedla sa neustále pohybujeme medzi nimi. Preto bude praktické umiestniť ich na jednu pracovnú plochu tak, aby sme pri prenášaní nádob a potravín nekvapkali či netrúsili na podlahu. Pracovná doska sa utrie pohodlnejšie ako podlaha. Niektorí kuchári prisahajú na to, že najlepšie sa varí na mieste otočenom do väčšieho priestoru a že dlhé státie pri platni s „výhľadom“ na stenu zabíja fantáziu pri varení. 

Od podlahy

V otvorenej kuchyni nesmieme zabudnúť na odolnú a dobre umývateľnú podlahu. Zároveň by nemala byť ani príliš tvrdá a studená. Pri tom všetkom najlepšie pôsobí a priestor zväčšuje také riešenie, pri ktorom je podlaha v celom open space rovnaká. Tomuto kritériu najlepšie vyhovuje laminátová podlaha s vysokým stupňom odolnosti, ale aj čoraz obľúbenejšia liata epoxidovo-živicová podlaha alebo prírodné linoleum (marmoleum). Ak sa nechceme vzdať dreva, použime odolné drevené palubovky či priemyselnú dubovú drevenú podlahu. Klasické drevené parkety asi bude treba na namáhaných miestach doplniť keramickou dlažbou. Pri výbere podlahy nezabúdajme na možnosť inštalácie podlahového kúrenia. Teplovodné alebo elektrické podlahové kúrenie je v otvorených priestoroch estetickejšie, pohodlnejšie a ekonomickejšie ako klasické kúrenie radiátormi.

Čo s čím a najmä prakticky

Na stránkach dizajnových časopisov sa občas stretávame so spojením spálne a kúpeľne. Takéto riešenie vyzerá fantasticky, ak si človek predstaví romantickú dvojicu, teplú vaňu s bohatou penou, desiatky romantických sviečok, tisícky voňavých ružových lupeňov a lásku až naveky. Nechajme si však realizáciu podobných predstáv radšej na dovolenku alebo príležitostný víkend v hoteli v bývalom zámku alebo kaštieli. V bežnom živote pracujúcich ľudí býva priame spojenie kúpeľne a spálne v jednom priestore skôr na príťaž: v kúpeľni si po čase vychutnáme radšej intimitu a súkromie ako jej nekonečné rozmery. Pri kúpaní vo väčších priestoroch nás navyše môže potrápiť prievan či chlad: v kúpeľniach sa totiž vyžaduje o niekoľko stupňov vyššia teplota ako v spálňach, navyše aj podstatne silnejšie osvetlenie. Citlivejším spolubývajúcim zas môže prekážať svetlo z kúpeľňovej časti, para, hluk pustenej vody či samotná existencia odpadového potrubia neoddeleného od priestoru na spanie. 

Jasne vymedziť, citlivo naznačiť

Jednotlivé funkčné zóny „open space“ by mali byť jasne čitateľné. Môžeme ich vymedziť pomocou osvetlenia, výškového zónovania alebo pomocou rozostavenia nábytku. Chybou by bolo všetok nábytok rozostaviť iba k stenám. V otvorenom priestore to nevyzerá dobre, a navyše nábytok môžeme využiť okrem jeho pôvodnej úlohy aj na vymedzenie jednotlivých zón s rôznou funkciou. Priestor na čítanie či prácu môže byť napríklad oddelený vzdušným regálom s obojstranne prístupnými policami, priestor na oddych môže byť vymedzený dvomi oproti sebe stojacimi sedačkami, skupinkou kresiel v kruhu či kobercom na zemi. Práve v open space sa najlepšie uplatnia populárne sedacie súpravy, ktorých zadná stena tvorí nízku knižnicu, alebo barové pulty ako z klubu anglických džentlmenov. Na optické oddelenie priestorov môžu slúžiť aj polovysoké múriky, murované ostrovčeky, obojstranné knižnice, rastliny v kvetináčoch, prenosné paravány, textilné posuvné japonské steny, prípadne ľahké posuvné panely z dreva, laminátu či lexanu, alebo hoci aj hrubé komíny a nosné stĺpy, ktoré sa neplánovane ocitli takmer v strede dispozície. 

Výškové členenie

Výborne pôsobí výškové zónovanie. Dva – tri schodíky smerom hore alebo dole môžu zaujímavo vymedziť miesto na posedenie, jedáleň alebo kuchyňu. Toto riešenie je síce pekné, ale občas aj nepraktické. Ak si zlomíme nohu a budeme musieť schodíky krivkajúc zdolávať stokrát denne, asi budeme preklínať ten deň, keď sme sa pre ne rozhodli. Navyše aj samotné schodíky sa môžu stať miestom úrazu, hlavne rozospatých návštevníkov, ktorí sa v priestore bezpečne neorientujú, preto ich umiestnime radšej bokom od hlavnej komunikačnej trasy v byte. Ak je priestor vysoký aspoň 3,6 m, môžeme doň vstavať drevenú alebo kovovú galériu s pracovňou, so skrinkami, s miestom na relax či spanie. Ak dopadá svetlo do priestoru zhora, niektoré časti podlahy galérie môžu byť presklené (napríklad tie, ktoré sú pred knižnicou, a tak sa využívajú len zriedka). Pocit bezpečia to síce nevzbudzuje, ale priestor bude pekne presvetlený a vizuálne odľahčený. Schodisko by malo byť skôr subtílne, neoddelené od ostatného priestoru stenou či masívnym zábradlím, skôr zábranou z tvrdeného skla alebo zábradlím z kovu. V každom prípade musí byť zároveň aj umelecky hodnotnou, aj ergonomickou časťou priestoru. 

Priestorové a svetelné súvislosti

Open space by mal mať v každom prípade dostatok svetla. Často sa to rieši vysokými oknami po celej šírke niektorej steny. Tie by nemali byť orientované v smere prevládajúcich vetrov (u nás obvykle severozápad) pre vyššie tepelné straty a nepohodlnosťi pri otváraní. Južná orientácia je vhodná vtedy, keď môžeme zabrániť prieniku letných slnečných lúčov napríklad markízami, vysúvacími žalúziami a slnolamami. Inak by slnko urobilo z priestoru horúce peklo. Ak sa nachádza pred veľkými oknami terasa, na ktorej si možno posedieť s priateľmi alebo máme aspoň pekný výhľad, tak sa open space stane miestom, kde sa výborne dopĺňa a prepája interiér s pekným exteriérom. 

Dômyselnosti a podrobnosti

Oplatí sa myslieť aj na akustiku veľkého priestoru. Ak v ňom bude minimum nábytku a holé steny, môžu sa od nich všetky zvuky nepríjemne odrážať a vznikať čudesné ozveny. V takom prípade treba do interiéru pridať mäkké materiály, napríklad závesy, koberec, textilnú tapetu či nástenný gobelín. 

Svojmu otvorenému priestoru môžeme dodať atmosféru, aká sa nám páči. Ak si chceme dopriať pocit luxusu, stavme na hladké biele steny doplnené benátskou štukou na zaujímavých miestach, jednoduché, zozadu či zboku osvetlené podhľady, steny z bezpečnostného skla, dokonalé detaily okien a dverí, zaujímavé kúsky kultového nábytku, kvalitný textil a hlavne rozmerné obrazy, ktoré by sme v menšom stiesnenom priestore nedokázali plnohodnotne vnímať. Ak nám je blízky skôr moderný industriálny vzhľad, použime stenu z pohľadových tehál, strop z pohľadového betónu, kruhové okno a predeľme priestor osvetlenou sklobetónovou stenou či múrikom. V zahraničí sú obľúbené aj stropy s priznanými rozvodmi elektriny, optiky či vzduchotechniky. Priznané vedenia dokážu pridať priestoru až filmovú atmosféru: kedysi sa zámky ozdobovali bohatou štukovou výzdobou, v dnešných priestoroch zaujme trochu drsná estetika funkčných rozvodov, ktoré neprekryl podhľadový systém. Aj to je jedna z tvárí modernej estetiky. 

Farebnosť by mala byť v celom veľkom priestore podobná, nanajvýš v dvoch – troch farbách s rôznymi odtieňmi. Priveľa farieb otvorenému priestoru (ak ich nevyberal človek s vysokou mierou vkusu) škodí. Vzniká dojem chaosu. Nábytok a doplnky vyberajme s rozvahou: v klasickom byte môžeme nábytok a doplnky podľa ich vzhľadu a farebnosti porozdeľovať a pozatvárať do jednotlivých izieb, v open space však jedným pohľadom obsiahneme takmer všetko zariadenie. Preto by vecí nemalo byť priveľa a mali by mať niečo spoločné. Na druhej strane však nemusia byť ani otrocky jednotvárne: napríklad priemyselne pôsobiaca hliníkovo-sklenená kuchynská linka môže vynikajúco ladiť so starobylým dreveným nábytkom po babičke. 

Text a vizualizácie: Ing. arch. Jana Macinská
Foto: Bisazza, Casalis, Nova Mobili, Walter Knoll